Ešte skôr ako na začiatok ...

Ako takmer každý klučina som aj ja v rannom veku pokukával po mašinkách a v hračkárstvach som sa cítil ako v raji. K vláčikom ma priviedol môj dedo, no dnes som dedo aj ja, a preto tieto stránky nesú toto meno. 

Už si presne nepamätám koľko mi bolo, alebo ktorý rok sa písal, keď som dostal prvý vlak. Viem že to bola Hánulka, takový plechový koľajový oválek s mašinkou a tromi vagónikmi. Dnes tomu hovoria Startset. Neskôr pribudli domčeky, závory, stromčeky, autíčka a spústa iných drobností, z ktorých niektoré mám dodnes v škatuli a viem, že raz niekde nájdu svoje trvalé miesto.

Postihol ma však vek dospelosti, musel som začať pracovať, založiť rodinu, zariaďovali sme domov, vychovávali deti. Musel som umývať riady, vysávať, nakupovať a stále dookola chodiť do práce. No tak sa nečudujte - na zábavu a modelársky rozvoj času prosto nebolo. Iba keď mal syn asi päť rokov, postavil som mu v izbe malé koľajisko - také detské, skôr maľované ako modelované, (žiaľ foto už nemám) a spomínam si, že sme s kamarátom istý čas dokonca viedli modelársky krúžok. A tak rôčky bežali a bežali až ma dobehli a ja si povedal dosť bolo "ničnerobenia" a keďže dnes je už mojim zamestnávateľom sociálna poisťovňa nastal čas opäť sa do to pustiť.

Ako plynul čas tétéčko kadesi pošlo a ja sa pustil do stavby hánulky. Nič nové som nevymyslel, ani ten námet mi nebol jasný, ale niečo som proste cez tú dlhú zimu robiť musel. A tak som sa opäť chytil polystyrénu, korku, lepidla a pustil sa do zábavy. Písal sa rok 2005 a ja postupne zrál...

Na jar létapáne 2006 som v Brne navštívil predajňu pána Kratochvíla  https://www.vlakymodely.cz/ a objavil enko, ktoré som si matne pamätal ešte z dôb socializmu a vedel som, že na tento rozchod nie to takmer nič. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa na vlastné oči presvedčil, že doba minulá je ta tam. Po skúsennostiach so stavbou hánulky v priestore 1 x 2m a po plodnej debate s majitelom utešenej predajničky bolo o merítku definitívne rozhodnuté. Nechal som mu tam asi 10 tisíc českých, ale domov som si doviezol krásne profilové koľajky, mašinku (žiaľ dodnes nepreznačenú), zopár vagónikov a ešte nejaké drobnosti.

Začal som tiež sbierať informácie o digitále, kde mi veľmi pomohol pan Schmidt, ktorý mi jednak objasnil základy digisveta a taktiež mi ponúkol nejaký ten komponentík do začiatku. Keď som si tieto otázky ujasnil, pustil som sa zasa s chuťou do zábavy...

Ako vidno na obrázkoch stále preferujem svoj začatý polystyrénovo krepový štýl. No možno preto, že som si stále nie všetky dôležité otázky zodpovedal a tak zasa len získavam skúsenosti a zručnosti. Myslím, že som sa zlepšil v štrkovaní koľají, aj keď aj tu musím ešte na sebe popracovať. Keď si uvedomím, že za 4 roky som stále na začiatku a nič po mne neostáva, horko plačem. Teda skoro, ale hnevá ma to, lebo mojou túžbou sa zdá byť tvorba a stavba krajiny a k tomu sa stále neviem prepracovať. Čert aby to vzal!

Bisťu! A on to skutočne vzal! V nasledujúcich troch modelárskych sezónach som neurobil ani "Ň"

Presnejšie to málo čo som urobil, vyšlo nazmar, ale aspoň som rozlúskol ostávajúce oriešky. Prvým bol námet krajiny, lebo v okolí môjho predchádzajúceho bydliska bolo toľko úžasných stavieb a krajinnej inšpirácie, že som mal stále snahu všetku túto nádheru preniesť na model a tým som narážal na priestorové možnosti. Druhým orieškom bola prevádzka na koľajisku. Chcel som sa priblížiť skutočnosti a dosiahnúť toho, aby vlak, ktorý odíde zo stanice doprava – musí zprava aj prísť. Opäť mi vrásky na čele robili priestorové možnosti. A ďalšie, ďalšie menšie a väčšie drobnosti, ktorých bolo neúrekom.

Nakoniec som dostal nápad vytvoriť rebríček priorít, čo od modelárenia vlastne očakávam, lebo nie všetko sa dá v živote stihnúť a zrazu to šlo veľmi jednoducho.

Ako som spomenul na úvodnej stránke, nie som odborník na železničnú dopravu a mám ďaleko k zložitým elektrickým zapojeniam, ale CHCEM KRÁSU. Chcem vytvoriť jesennú horskú krajinu, s množstvom oživujúcich detailov, vysvietených domčekov a pouličných lámp, ktorou sa budú preháňať utešené mašinky. A to čo sa na koľajisko nevojde, nájde niekedy svoje miesto na diorámach. Tak a je to! A všetko ostatné je druhoradé a môžem sa do toho KONEČNE pustiť...

Viac obrázkov z mojich historických pokusov si môžete pozrieť na rajčeti v albume history-2003-2008

Modelárske sezóny 2009 - 2012

Mal som 46, keď som sa konečne dopracoval ku stavbe svojho prvého skutočného a plnohodnotného domáceho koľajiska. Mojou prioritou bola krajinotvorba, a tak odpadli starosti so zložitým návrhom koľajového plánu. Išlo iba o to, aby mašinky mali dostatok priestoru pri svojich potulkách modelovou prírodou a aby koľajisko netvorilo iba akúsi placku s nalepenými kopčekmi. Segment A (so stanicou Dedov) mal rozmery 90 x 140 cm a segment B mal rozmery 80 x 190 cm. Koľajisko som Nazval Dedovo eNko.

Celý postup prác vrátane obrázkov nájdete na starých stránkach v  sekcii Dedovo-Enko

Modelárske sezóny 2013 - 2017

V januári 2013 som bol nútený rozostavané Dedovo eNko rozobrať a pustil som sa do stavby nového koľajiska Dedovo eNko II, ktoré som o päť rokov aj úspešne dokončil. Neviem či sa mám smiať alebo bečať, no mal som už 54, keď sa mi to konečne podarilo :-) 

Opäť všetko detailne popisujem na starých stránkach

Roky 2018 - 2023

Boli modelársky absolútne nulové a tak som šťastný že mám aspoň to Dedovo eNko II, ktoré je síce rozložené a uložené, ale JE. Rekonštruoval som totiž dve chalupy a zodpovedne plnil úlohy v časovo náročnom zamestnaní.

1. decembra 2023 som si povedal DOSŤ a prijal ponuku sociálnej poisťovne a od tej doby si konečne užívam život :-) No a týmto moje History končí, vraciam sa do reality a zakladám tieto nové stránky o modelovej železnici.